Byť v pohode pre mňa znamená vnímať, že môj zážitok zo života je tvorený mojimi myšlienkami, nie okolnosťami okolo mňa. Že moja realita je 100% vytváraná zvnútra smerom von, že moje myšlienky o veciach vytvárajú moje pocity, nie veci a keď to vidím, som v pohode.
Nerobím nič. Uvedomím si, že sú to iba moje myšlienky, ktoré spôsobujú, že sa necítim dobre. Že tam vonku neexistuje žiadny drak, ktorý ma chce zožrať. Že drak je v skutočnosti iba tieň mojich myšlienok. A keď si to uvedomím, to stačí. A už iba počkám, kým to prejde.
Oba stavy, cítiť sa dobre a dobre sa necítiť patria k ľudskému zážitku. Sú úplne v poriadku. Netreba nič robiť. Občas sa cítiš dobre a občas sa dobre necítiš – to je asi tak zhrnutie zážitku nás všetkých. Dôležité je poznať nie čo robiť, ale ako to funguje.
A funguje to tak, že naša realita a pocity (stresu, strachu, hnevu, úzkosti, neistoty, nervozity) sú 100% vytvárané našimi myšlienkami. My sa nebojíme vecí tam vonku, my sa bojíme našich strašidelných myšlienok o veciach tam vonku. My nie sme neistý, my si iba myslíme, že sme neistý.
Akonáhle človek vidí, že je to všetko iba myšlienka, tak nemusí robiť nič. To uvedomenie samotné stačí.
Keď robíš to, čo ťa baví a vidíš v tom veľký zmysel, tak si produktívna. Zabudneš na čas. Čas plynie. Si v stave flow.
Keď musíš robiť niečo, čo ťa veľmi nebaví alebo v tom nevidíš veľký zmysel a už len pomyslenie na to, ťa unavuje, budeš lenivá. Budeš to odkladať. Budeš viac prokrastinovať.
Videla si už malé dieťa, ktoré zbožňuje videohry, ktoré by bolo lenivé ich hrať? Alebo ktoré by pri nich prokrastinovalo? Veľmi zriedka. Väčšinou je to opak. Malé deti musíš od videohier odtrhnúť. Pripomenúť im, že by sa mali najesť a že treba ísť spať. Pretože sú tým kompletne pohltení. Sú v stave flow. Sú produktívni.
Ja dokážem stráviť hodiny študovaním kníh o osobnom rozvoji, pretože ma to baví. Musím sa od toho brať preč, aby som dokončil aj iné veci. Pre niekoho by to bola otrava, pretože ho to nebaví. Prokrastinoval by.
Takže ja by som povedal, že to všetko závisí od toho, či robíš to, čo ťa baví a aký zmysel vidíš v jednotlivých aktivitách, ktoré musíš robiť.
Ja dokážem klienta spraviť produktívnejšieho už len tak, že sa pozrieme na aktivity, ktoré musí robiť, ale nebavia ho a začneme hľadať spoločne dôvody, prečo sú tieto aktivity pre neho skutočne dôležité a ako mu pomôžu v jeho vízií /živote/ v tom, čo je pre neho dôležité. Akonáhle človek vidí v nejakej aktivite vyšší zmysel, boom, začne ju robiť.
Všetko, čo bolo treba. Svedomitá práca, vytrvalosť, odolanie pokušeniam, vyrovnanie sa s druhými ľuďmi, naučenie sa zručností potrebných pre dosiahnutie tých snov, svedomitá práca na sebe, správne očakávania – je toho veľa.
A či mám ešte nejaký sen? Jasne. Mám veľa snov. Keď sa mi jeden podarí splniť, objavia sa nové.
Pochopiť odkiaľ strach prichádza. Prečo ten strach vôbec cítim? Čoho sa skutočne bojím? Čo sa pocitov týka, uvedomenia sú oveľa dôležitejšie ako stratégie.
Nič. Všetko, čo sa mi stalo, sa mi očividne malo stať a vďaka tomu som tam, kde som. V tomto smere kompletne dôverujem vyššej sile. Nemenil by som nič, takže by som ani nič neradil.
V mladosti určite rodičia. Disciplína, tvrdá práca, zmysel pre poriadok, podnikanie – tieto hodnoty prišli od nich.
Čo sa podnikateľských zručností týka – Dan Kennedy, Frank Kern, Grant Cardone
Čo sa koučovacích zručností týka a môjho vlastného osobného rozvoja – Dr. John Demartini, Michael Neill.
Vzory nemám. Mám ľudí, ktorých sledujem na Instagrame a Facebooku ako inšpiráciu, ale vzor je pre mňa niekto, na koho by som sa chcel podobať alebo podľa koho chcem tvoriť svoj život a to nechcem.
Ja som si potreboval vyriešiť svoje vlastné veci, takže najprv som sa začal venovať svojmu objavovaniu. Postupne sa mi darilo napredovať, táto téma ma vždy bavila a tak som založil blog Projekt Život, kde som zdieľal s ľuďmi rady a stratégie, ako lepšie žiť.
Postupne sa ma ľudia začali pýtať konkrétne rady na ich život a tak som sa rozhodol, že budem robiť koučing, pretože zbožňujem pomáhať druhým vidieť, aký úžasný môže život byť, ak majú pár nových uvedomení navyše.
Preto by to mali aj vyskúšať. Nikdy nevieš, čo úžasné sa dozvieš…niečo, čo môže kompletne zmeniť alebo výrazne zvýšiť kvalitu života. Ja sa vždy pýtam nie, čo ma to bude stať, ak to vyskúšam, ale čo ma to bude stáť, ak to nevyskúšam?
Naplnenie. Keď vidím, ako s mojou pomocou človek dosiahne svoje ciele alebo sa po dlhých rokoch dostane z letargie a zrazu vystrelí do výšin, je to úžasný pocit.
Keďže sebaláska je prirodzený stav človeka, nie niečo, čo človek potrebuje dosahovať a všetko, čo stojí medzi človekom a sebaláskou sú jeho myšlienky, začal by som tam. Odporúčam začať s knihou od Michaela Neilla – Revoluce Zevnitr a odraziť sa od toho bodu.