Rozhovor s Janou Šimulčíkovou

Jana Šimulčíková je slovenská spisovateľka, novinárka, prekladateľka. Píše poéziu a prózu pre deti aj dospelých. Spolu jej doteraz vyšlo 18 titulov a tento rok zbierka básní Lyrika do kufríka.

V našom rozhovore nám prezradí, kedy sa cíti dobre, čo robí, ak sa dobre necíti, ako prekonáva strach a iné.

Čo pre Vás znamená cítiť sa dobre? A kedy sa najčastejšie takto cítite?

Cítiť sa dobre asi u každého človeka znamená, že ho v tom momente nič nebolí, neznepokojuje, že práve nemyslí na nič nepríjemné. Dobre sa cítime, keď nás niekto pohladká (stačí dobrým slovom, vďakou, pochvalou…). Dobre mi je, keď sa mi podarí niečo dobre urobiť a môžem byť so sebou spokojná. Povzbudením je úspech. Ako sa cítime, však závisí aj od momentálnej nálady, atmosféry, ako aj od povahy človeka. Podľa L. N. Tolstého je šťastie povahová vlastnosť. Známy je aj citát z Goetheho: „Postoj, chvíľa, si taká krásna.” Dať sa unášať a vychutnávať si blahodarnú chvíľu je pre človeka s dušou básnika nenahraditeľné.

Čo naopak robíte vtedy, keď sa zrovna dobre necítite, ako sa s touto situáciou vyrovnávate?

Keď ma niečo bolí (na šťastie nebýva to často), zoberiem si tabletku proti bolesti. Proti duševným bôľom a znepokojeniu mi niekedy pomôže výdatne si poplakať, povzniesť sa nad malicherné spory, nerozdúchavať ich, nenafukovať. Pri starostiach pomáha pozitívne myslenie, nehľadať príčiny, prečo niečo nejde urobiť, ale účinné riešenie.

Čo by ste poradili ženám ako hlavný trik, aby boli sebavedomé a spokojné samy so sebou?

Neviem, či tam pomôžu nejaké (mimochodom ľahko priehľadné) triky. Pre spokojnosť ženy (ako aj muža) so sebou samými je dôležitá primeranosť, ako vysoko si kto nastaví latku, určí priority, čo od seba očakáva. Nájsť správnu mieru v tzv. zdravom sebavedomí nie je ľahké. Prehnaným sebavedomím, ktorým človek často len zakrýva svoju prázdnotu, nezíska sympatie okolia. No na druhej strane, ak sa niekto aj sám podceňuje, nie div, ak zostane nedoceneným prikrčencom. Začína sa to v detstve, keď rodičia ubíjajú sebavedomie dieťaťa, ak sa nevyvíja podľa ich predstáv, alebo aj šikanou v škole. Neskôr v tom pokračuje zhazdujúci partner (partnerka)  v manželstve alebo primitívny šéf v zamestnaní. Najľahšie je výšiť sa na bezbranných s oslabenou sebadôverou a sebavedomím, ktorí ľahko uveria, akí sú nemožní. A potom už čo napravia nejaké triky?

Ako prekonávate lenivosť a pohodlnosť? Odkladáte úlohy, ktorým sa treba venovať?

Úlohy, čo ma nadchnú, neodkladám. Ak horím za nejakú tému v písaní, poháňa ma a nepoznám lenivosť. Lenivá (jednoducho ani nevládzem) som na všetko ostatné, pre mňa menej dôležité, no, žiaľ, v bežnom živote potrebné…

Veľa žien sa necháva ochromiť strachom, čo by ste im odporúčali na jeho prekonanie?

Každý človek má svoj základný životný pocit. U niekoho je to strach, ktorý časom môže nadobudnúť chorobné rozmery. Isteže, tiež poznám obavy (o svojich blízkych) alebo fóbie. V  podstate som však odvážna. Inak by som sa asi neopovážila mať štyri deti, ani napísať všeličo, čomu sa dnes čudujem, alebo v sandáloch vyjsť na Lomnický štít a zísť peši aj dolu cez Skalnaté Pleso, Studenovodskú dolinu a Hrebienok do Smokovca. Inak prekonávanie strachu nemám zažité (iba ak by to bol strach z výšok a hábok na spomenutom výlete) , a preto neporadím tým ustráchaným.

Máte nejaký vzor, niekoho, kto Vás v živote najviac ovplyvnil?

Všeličo ma ovplyvňovalo. Boli to učiteľky slovenčiny: jedna, ktorá mi do pamätníka napísala, že verí, že zo mňa vyrastie spisovateľka, a druhá, vďaka ktorej som ešte i na „výške” excelovala vo vetnom rozbore.  Dlho som sa nevedela vymaniť z vplyvu rodičovskej výchovy, ktorá nebola vždy užitočná. Viacerých ľudí obdivujem, ale kompletný životný vzor nemám, ani som nemala.

Splnili sa Vám všetky sny? Čo bolo potrebné spraviť pre ich naplnenie? Ktoré vaše sny zostávajú nesplnené?

Nenazvala by som to snami, ale predsavzatia a úsilia sa mi nad očakávanie bohato naplnili. V mnohom som mala šťastie. Spravidla, ako sa vraví, chytám posledné vlaky. Za všetkým však je vytrvalá práca. Bez nej to nejde, hoci nie vždy prináša zadosťučinenie

Ktoré knihy či spisovatelia patria medzi Vaše obľúbené?

Myslím, že fascinujúco vníma človek knihy v detstve a mladosti. U mňa to najprv boli rozprávky Boženy Němcovej, potom romány Čárskej, mayovky a verneovky  a napokon zo všetkého najsilnejšie na mňa zapôsobili nositeľky Nobelovej ceny Selma Lagerlöfová a Sigrid Undsetová, kým neprišla na rad poézia (nie tá celkom nová), ktorá ma drží dodnes.

Čo by ste poradili svojmu o 30 rokov mladšiemu ja?

Svojmu mladému ja by som s dnešnými skúsenosťami poradila viac priebojnosti. Ale bola by som asi zlá radkyňa. Bol to iný svet a dostala by som sa zrejme do ťažkostí, akým som sa svojou nevýbojnosťou vyhla.

Viete čo je koučing? Využili ste ho niekedy?

Čo je koučing, presnejšie neviem. Pamätám si, že koučovia boli čosi ako vodcovia, poradcovia sprievodcovia, či „tréneri” adeptov v jednej televíznej speváckej súťaži. A, samozrejme, že nijakého takého tútora by som na svojom terajšom stupni vývoja nezniesla, no nehľadala som ho ani v minulosti.  Som ľaváčka, a keďže ľavák nemôže „odkukávať”, ako sa čo robí, od pravákov, na všetko som musela prísť sama. Trvalo mi to dlhšie, ale recepty nepotrebujem ani na varenie.

P.S. Ak chcete  dostávať ďalšie tipy  ako si plniť sny či rozvíjať samého seba, dajte like našej stránke facebook.com/kaviarnovykoucing

P.S2. Ak chcete dostávať tipy na čítanie a zároveň zdieľať čo práve čítate, pridajte sa k nám do facebookovej skupiny Kaviarňový klub.

P.S3. Dajte článku like a zdieľajte ho na Facebooku, aby o ňom vedelo viac ľudí