Koučovacie nástroje podľa podľa P. Birch 

Nemáte čas ani chuť vyhľadať kouča? Ponúkam Vám 30 koučovacích nástrojov podľa knihy P. Bircha, s ktorými koučing môžete skúsiť aj sami. Použitie tieto koučovacie nástroje a kebyže sa Vám nedarí, neváhajte a kontaktujte ma 🙂

 

• 1. Mieriť dosť vysoko

 

Kľúčovým je cieľ, ku ktorému chceme dospieť, teda prvý krokom je stanovenie si cieľa. Nie je dobré si dávať nesplniteľné ciele, ale ani také, ktorých dosiahnutie je ľahké a budete sa pri tom nudiť. Ak máte sklon k sebapodceňovaniu, vhodné je brať si príklad z niekoho koho obdivujete, kto je najlepší k skupine, v danej oblasti. Začať od najlepšieho a znižovať latku je dobrý postup, lepší ako začínať zo stredu a následne cieľ zvyšovať.

 

• 2. Hodnotenie

 

Význam napríklad ako hodnotiace pohovory, ak sú vedené správne. Má byť pravidelné, orientované na zadanie cieľov, na budúcnosť, diskusia o výkone a cieľoch. Dôležité je mať príklady.

 

• 3. Byť realistický

 

Technika je o stanovovaní cieľov, je treba aby boli reálne. Ciele vychádzajúce z budúcnosti. Je treba uvažovať tak dopredu, pokiaľ je možné predvídať. Ideálne je začať premýšľať od koncového stavu, teda kam až to chce koučovaný dotiahnuť. Potom dobu medzi súčasným stavom a konečným rozdelíme na niekoľko časových úsekov. Následne definujeme čiastkové ciele v každej perióde. Potom sa zameriame na prvú periódu, aj túto je ešte možné rozdeliť na čiastkové obdobia a potom sa zaoberať prvým z nich. Je daný cieľ reálny, bude ho možné splniť, ako?

 

• 4. Byť nerealistický – koláž snov

 

Na snoch nie je nič reálne. Koučujeme napríklad pomocou hromady časopisov – celej škály s veľkým množstvom obrázkov. Hľadáme a vytrhujeme či vystrihujeme rôzne obrázky, ktoré sa nám páčia. Keď ich je už veľa, vytvoríme koláž svojich snov. Čo by sme teda naozaj chceli dosiahnuť? Použijeme vytrhnuté obrázky a následne spíšeme stručný prehľad snov. Potom pracujeme na stanovení cieľa, ktorý by doviedol k uskutočneniu tohto sna. Potom môžeme znova rozdeliť cieľ do niekoľkých periód a definujeme, čo treba v každej z periód dosiahnuť.

• 5. Vytváranie vzájomného vzťahu

 

Počas koučovacieho rozhovoru je dôležité mať vytvorený vzťah dôvery. Na toto máme tiež kontrolný zoznam napríklad s takýmito otázkami: Koľko toho viem o koučovanom, čo viem o jeho záľubách, nádejach, snoch, túžbach, o tom čo nemá rád, čo viem o jeho rodinách a súkromnom živote, kde býva, kedy má narodeniny, ocenil by, kebyže odo mňa dostane pohľadnicu, čo si o mne myslí. Ak nepoznám všetky odpovede, pracujem na tom, aby som ich zistila.

 

• 6. Delegovať

 

Delegovanie je efektívny nástroj, uvoľní sa tým čas a umožní ďalší rozvoj. Je to otázka dôvery. Ide tu však o otázku času, jednak toho, ktorý sa tým ušetrí a tiež toho koľko času je treba venovať tomu, na koho chceme delegovať. Dobré je premyslieť si nasledujúce otázky: čo robíte celý deň, prečo to robíte. Je veľa činností, ktoré si žiarlivo chránime a hovoríme, že ich nikto iný nemôže urobiť. Ale opak je pravdou, skúste sa zamyslieť a vybrať či už dôležité alebo banálne úlohy a poverte nimi niekoho iného.

 

• 7. Vytvoriť vhodné prostredie

 

Prostredie, v ktorom sa koučuje má výrazný vplyv na efektivitu a výsledky. Ideálne je prostredie uvoľnené, domáce, poskytujúce nenútenú atmosféru pre kouča i pre kočovaného. Napíšme si popis prostredia, v ktorom sa cítime najpohodlnejšie, ako je toto prostredie vybavené. Aké sú tam bariéry – stoly, steny, dvere, priečky, hluk, čašníci.

 

• 8. Budovanie dôvery

 

Dôvera je kľúčom úspešného kouča. Koučovaná osoba je presvedčená, že kouč jedná v jej najlepšom úmysle. Kouč verí, že koučovaná osoba urobí to, na čom sa dohodnú a výsledky nebude skresľovať. Dôvera sa tvorí priebežne. Nie je vhodné sa neustále ospravedlňovať za nedostatok skúseností alebo spochybňovať vlastný úsudok, takto sa podkopáva budovaná dôvera. Ako kouč nesmiem radiť! Je dôležitejšie správne sa pýtať a znovu sa vracať k veciam, ktoré sa stali a tak zistiť, že koučovaná osoba radí sama sebe. Kouč iba interpretuje. Dôležitá je tu aj osobná úroveň, treba stanoviť základné pravidlá dôvernosti a odpovedí na súkromné otázky.

 

• 9. Obmedziť odmietavý postoj

 

Stane sa, že nastane situácia, kedy sa koučovanému nedarí. Ak sa môže niečo pokaziť, tak sa to pokazí. Vtedy sú koučované osoby náchylnejšie všetko vzdať aj kvôli krátkodobým zlým rozhodnutiam. V tomto období kladie kouč presné a kritické otázky. Niekedy dokonca je treba, aby začal prikazovať či riadiť. Je treba sa zamerať na obdobie pred krízou, kedy veci neboli také čierne a väčšina vecí fungovala dobre. Je treba pripomenúť koučovanému ako sa cítil vtedy a porovnať s tým ako sa cíti teraz. Je treba zamerať sa na pozitívne pocity a použiť ich ako odrazový mostík do ďalších dní. Zhrnieme si dosiahnuté úspechy a aj to, ako sme to spolu dokázali. Nie je nič, čo je silnejšie ako to v čo veríte. Preto následne pracujeme na vizualizácii a viere v úspech. Koučovaný by mal znova začať veriť vo svoj sen.

• 10. Podporiť nápady – pri nedostatku sebavedomia

 

Ľuďom chýba niekto, kto by fungoval ako ich sebavedomie, potrebujú niekoho, kto bude reprodukovať ich nápady, potrebujú tiež osobu, ktorá bude veriť v ich nápady, a ktorá im pomôže veriť v samých seba. Zoberieme si čo najviac papierov, napríklad rolku papierov, ktorá je dostatočne dlhá a poskytuje dostatok miesta. Koučovaná osoba si vezme fixku, rozbalí rolku papiera a zapíše všetko v čom je zlá, hlavne v súvislosti s dosiahnutím cieľa či danou oblasťou, v ktorej sa koučuje. Koučovaná osoba si zapíše čo by o nej povedal napríklad ten najprísnejší kritik.

Keď koučovaný skončí, lebo už zapísal úplne všetko, dáme mu fixku inej farby a necháme ho, aby ku každej zlej vlastnosti napísal menším písmom niečo, čo by o ňom povedali jeho fanúšikovia. Prečo mu kritici nerozumejú? Aké sú poľahčujúce okolnosti? Koučovaného bude treba popostrčiť, nevie si predstaviť, že by mohol mať obdivovateľov, lebo v seba vôbec neverí. Následne dostane koučovaný fixku ešte ďalšej farby s požiadavkou, aby napísal, čo môže urobiť pre to, aby sa zlepšil. Aké kurzy by mohol napríklad absolvovať, na čo by sa mal  zamerať, čo bude robiť, aby dosiahol lepšie výsledky. Na koniec si spoločne prejdeme a zanalyzujeme výsledok. Je tu niečo, čo je nemožné? Ak sa niečo javí ako nemožné, rozbijeme danú činnosť na menšie zvládnuteľné celky.

 

• 11. Stanoviť dvojsmerný proces

 

Hneď na začiatku je treba si formou predbežného rozhovoru ujasniť všetko potrebné. Čo ponúkam koučovanej osobe? Čo od nej očakávam? Čo očakáva koučovaný odo mňa a čo mi ponúka? Je potrebné zo stretnutia urobiť zápis a poslať ho obom zúčastneným? Ako príprava na stretnutie spísať si všetko čo môžem koučovanej osobe ponúknuť. Čo som pripravená urobiť a čo naopak nie. Čo sa to budem chcieť. Aký je minimálny výsledok, ktorý očakávam.

 

• 12. Od prečo k ako

 

Najskôr sa zameriame prečo sa určitá aktivita deje, prečo klienti nedosahujú svoje možnosti, prečo im ďalšie kroky unikajú, prečo, prečo, prečo. Následne sa posunieme k ako, ako môžeme postúpiť ďalej, ako posunieme naše možnosti za stanovený limit. Toto je užitočný mechanizmus na sledovanie výkonu a kladenie otázok ešte predtým než skočíme do ich riešenia.

 

• 13. Prekonať obavy

 

Koučovaný sa môže niečoho obávať. Obavy môžu mať celú radu príčin či už spojených s procesom koučovania alebo iné. Obavy je vhodné riešiť diskusiou o tom, čo robiť, ako postupovať a tiež tým, že budeme odpovedať na otázky, ktoré koučovaný môže mať. Kouč by sa mal najskôr vysporiadať so svojimi obavami.

 

• 14. Poskytnúť spätnú väzbu

 

Spätná väzba je tým najdôležitejším, je to obojsmerný proces. Môže mať podobu bežných poznámok, preberanie postupu krok za krokom, ďalšie schôdzky alebo formálne stretnutie. Kouč musí vždy jednať s dôverou či dokonca s láskou. Tento rozhovor sa nikdy nesmie zvrtnúť na zvaľovanie viny na koučovaného. Na poskytovanie správnej spätnej väzby slúži nasledujúce cvičenie: posadíme sa a spíšeme si zoznam oblastí, ktoré potrebujeme prebrať. Pri každej z nich si poznamenáme aká je veľká. O menších si neformálne pohovoríme, keď bude chvíľka času. Na väčšie je potrebné si vyhradiť zvláštny čas a naplánovať s koučovaným stretnutie. Akýkoľvek problém či nesúlad je nutné prediskutovať spoločne. V okamihu, keď si nesúlad uvedomíme, urobíme si poznámku a rozhodneme sa o forme spätnej väzby, ktorú použijem k informácii pre koučovaného. Nezabudnúť, že existujú dva druhy spätnej väzby – pochvala a pomenovanie chýb. Nikdy nespájajme tieto dve, ak si koučovaný vypočuje svoje chyby, nebude už schopný zachytiť pochvalu.

 

• 15. Stanoviť ciele – čo najvyššie

 

Stanovanie cieľov je činnosť, ktorú by mala koučovaná osoba urobiť sama pre seba, veď predsa sám najlepšie vie čo je pre neho dobré, čo chce dosiahnuť a v akom časovom horizonte. Kouč len vyzve, napovie, pýta sa a následne zaznamená vytúžené ciele. Koučovaný sa s cieľmi stotožňuje. Koučujeme náročné, ale krátkodobé ciele. Ciele musia byť časovo obmedzené. Ak nie je možné presne definovať koniec, je treba aspoň navrhnúť termíny. Cieľ musí mať merateľný výsledok. Cieľ musí byť výzvou. Cieľ je splniteľný. Cieľ znamená posun k lepšiemu.

• 16. Ja to neviem

 

Koučovaného treba niekedy presvedčiť o tom, že môže dosiahnuť ciele, o ktorých si myslí, že ich dosiahnuť nevedia. Kouč jeho úsudok otáča. H. Ford: „Či si myslíte, že to viete alebo si myslíte, že to neviete, máte absolútnu pravdu.“

Najskôr je treba preskúmať prečo si koučovaný myslí, že niečo nevie. Je to výsledkom niekoho názoru, ich vlastného názoru, ich prístupu k životu alebo to jednoducho vyplýva z nejakého im známeho faktu? Zaoberáme sa tiež obavou, ktorá sa za touto domnienkou skrýva. Akýkoľvek limit, ktorým obmedzujeme sami seba, pramení z nejakej základnej obavy. Má koučovaný strach z neúspechu?

Bojí sa naopak, že bude mať úspech? Čo je hybnou silou tohto obmedzenia? Potom pracujeme na tom, ako prekonať toto obmedzenie. Hľadáme racionálne argumenty. Poskytneme nástroje, aby koučovaný s tým mohol niečo urobiť. Pomôžeme koučovanému urobiť pozitívne prehlásenia týkajúce sa schopnosti, poradíme mu osobnú mantru, ktorá mu pomôže urobiť kroky smerom k uskutočneniu týchto prehlásení.

 

• 17. Keby len …

 

„mohol som to urobiť lepšie, keby len…“ Každý má niekoho, koho môže viniť za svoje chyby. Tiež môžeme povedať, že by niečo dopadlo inak nebyť ostatných. Svet je taký, aký je. Berte to alebo zmeňte. Zistiť aké veľké je toto obmedzenie.

• 18. Zbaviť sa strachu

 

Koučovaný si spíše zoznam aktivít, ktorým sa venoval minulý rok a ktoré ho sklamali alebo v nich nebol až taký perfektný. Potom si zoznam spolu prejdeme a zisťujeme ako sa koučovaný podieľal na svojom neúspechu. Čo koučovaný urobil zle, že výsledok nebol uspokojivý. Aký vplyv mali na sklamanie iné osoby. Zisťujeme tiež, čomu koučovaní naozaj verí a aké obavy sa v tejto viere skrývajú. Úlohou kouča nie je povedať koučovanému čoho sa bojí.

 

• 19. Zistiť, čo viete

 

Kouč môže koučovať v niekoľkých odboroch. Kouč znalosti iba odhaľuje. Má znalosť o koučovaní. Kouč musí poznať spôsob, ako dostať z koučovaného to najlepšie. Spíšeme zoznamy v čom je dobrý kouč – aké vedomosti a v čom koučovaný. Ako môžu byť užitočné tieto poznatky, vedomosti pre našu spoluprácu? Aké znalosti je dobré u koučovaného vyzdvihnúť? Môžu sa vyskytnúť nejaké prekážky? Ak áno, je treba ich spísať.

 

• 20. Ohodnotiť si čas

 

Cieľ musí mať časové merítko. Čas je kľúčovou pomôckou. Čas pri cieľoch je možné upravovať. Veľmi dlhodobý cieľ bude ľahšie plniteľný, pokiaľ ho rozdelíte na viacero krátkodobých cieľov. Ak nastane problém so splnením cieľa, tak lepšie usporiadanie času je prvou vecou, na ktorú treba myslieť. Otázky, ktoré pomôžu v tomto smere: Ako dôležitý je pôvodný termín dosiahnutia cieľa? Ak ho zmeníme, aký reťazový efekt by to mohlo mať? Koľko času medzi súčasným dátumom a termínom dosiahnutia cieľa využijete? Nemohli by ste do tohto obdobia vtesnať viac činností? Ako sú využívané zdroje? Koľko času v súčasnej dobe využívate nesprávne? Nešli by niektoré činnosti obísť alebo úplne s nimi prestať?

 

• 21. Merať zlepšenie

 

Zlepšovanie výkonu je dôležité. Pokiaľ koučovaný sám nevidí pokrok, nedokáže postupovať tak rýchlo, ako by mohol, dokonca môže stratiť dôvod pre ďalšiu činnosť. Preto napríklad v krátkodobých cieľoch je pokrok a úspech lepšie viditeľný a jednotlivé krôčiky menšie. Preto tiež potrebujeme merateľný cieľ. Ako objektívne je meranie výkonu? Zasahujú do merania nejaké názory? Kedy uvidí koučovaný zmenu vo výkone? Tu je treba stanoviť dostatočný interval, aby počas neho boli umožnené zmeny výkonu k lepšiemu.

 

• 22. Všetko sa dá urobiť teraz

 

Zamyslíme sa nad včerajším dňom. Čo sme robili, kde sme boli, ako sme sa cítili, potom sa opýtame, že kde je včerajšok teraz? Potom premýšľame o zajtrajšku. Aké máme plány, s kým sa stretneme, aké tlaky na nás budú vyvíjané. Potom sa opýtame, kde je zajtrajšok teraz? Tak ako včerajšok, len v našej hlave.

Súčasnosť je tiež len myšlienkovým pojmom. To čo ju však odlišuje je, že teraz môžete konať. Teraz môžete niečo ovplyvniť. Teraz môžete niečo urobiť.

Jediný spôsob ako sa môže koučovaný zlepšiť, je konať hneď teraz. To je dôležité, aby pochopil. Pokiaľ sa zaoberá budúcnosťou, prehliadne nástroje, ktoré ma teraz. Pokiaľ sa zaoberá minulosťou, prehliadne zmeny, ktoré by mohol urobiť v budúcnosti.

Cvičenie:

Požiadame koučovaného, aby nakreslil graf zobrazujúci časový úsek medzi dobou, kedy sme s ním začali pracovať až po okamih, kedy dosiahne svoje ciele. Povieme mu, aby nakreslil čiaru, ktorá bude predstavovať úroveň úsilia, ktoré musí vynaložiť. Ďalej ho požiadame, aby nakreslil inú čiaru, ktorá bude predstavovať význam tohto úsilia pre dosiahnutie jeho cieľov. Toto naznačí, kde si myslí, že je jeho vplyv, potrebný k dosiahnutiu cieľa. Potom zahájime diskusiu o povahe času a o fakte, že jediný okamih, kedy môže niečo dôležité urobiť, je práve teraz. Môže naplánovať svoje úsilie, môže naplánovať významné udalosti, ale jeho plány sú čisto teoretické. Realitou je súčasnosť. To je chvíľa, kedy sa musí snažiť.

 

• 23. Prekonať celoživotné učenie

 

Ak chceme jednotlivcovi pomôcť s jeho sebamotiváciou, často budeme musieť prekonávať nejakú jeho prirodzenú neochotu prevziať oprate. Takmer všetko, čo sa koučovaný potrebuje naučiť, vyjde z nich samotných. Kouč poskytuje niektoré nástroje, ktoré môžu pomôcť alebo rady, ktoré ich navedú správnym smerom, ale učiť sa musia sami. Toto možno koučovaný nebude chcieť počuť. Tomu, čo sa naučia od niekoho iného, budú asi prikladať väčšiu váhu ako tomu, čo sa naučia sami. Možno bude nutné, aby ste ich výroky prehrávali zase späť na nich. Treba im zdôrazniť, že to sú ich slová, nie kouča.

 

• 24. Pozitívne výroky

 

Všetko, čo v živote dokážeme, je tvorené myšlienkami. Myšlienky čiastočne tvoria aj spôsob, akým situáciu chápeme a čiastočne tvoria i sami situácie. Tu existujú tri faktory – myšlienka, slovo, skutok. Pokiaľ veríme, že niečo je, má byť alebo bude, začneme o tom hovoriť a následne na tom začneme aj pracovať. A práve slovom začína pozitívny prístup. Obsahuje výroky o nás samotných alebo o svete, ktorý mení myšlienky a činy. Z frázy „ja som“ sa stáva najmocnejší výrok vesmíru, toto naozaj môže zmeniť spôsob, ktorým uvažujete a správate sa.

Cvičenie:

spomeňme si na hodnoty, ktoré chceme v živote dosiahnuť alebo ktoré chceme v živote prehĺbiť. Napíšeme prehlásenie, ktoré začínajú Ja som, Ja mám, Volím alebo Túžim a pridáme dané vlastnosti a kvality. Potom opisujeme výrok znova a znova. Pri písaní sa sústredíme na vnútorný hlas, ktorý výroky popiera (budeme ho počuť). Zapíšeme si aj negatívne výroky. Potom spíšeme výroky, ale tak, aby popierali negatívne hlasy. V tomto pokračujeme tak dlho, pokiaľ nás postup neznudí alebo náš vnútorný hlas nezmĺkne.

 

• 25. Pozitívna predstava

 

Táto technika pomôže prekonať psychické bloky, teda demotivátory a prekážky, ktoré pochádzajú z vonku. Naše podvedomie jedná s okolitým svetom prostredníctvom symbolov. Myslíme na niečo, čo nás obmedzuje a tiež na neobmedzené hodnoty, po ktorých vo svojom živote túžime. Asi budeme myslieť na peniaze alebo nejaké iné veci. Potom si sadneme a relaxujeme. Pomaly dýchame, s každým výdychom si predstavujeme, že vydychujeme napätie nahromadené vnútri. Vnímame, ako sa v našom tele uvoľňujú rôzne svalové skupiny. V tomto stave chvíľku vydržíme.

V mysli si teraz vyvoláme predstavu lesnej lúky. Na jednej strane stojí skala a na jej úpätí jaskyňa. Na chrbte máme ruksak a v ňom všetky naše obmedzenia. Položíme ho pri vchode do jaskyne a vojdeme dnu. Vnútrajšok jaskyne je teplý, útulný a prekvapivo svetlý. Niekde vpredu počujeme zvuk tečúcej vody. Ideme za tým zvukom – uvidíme zlatý pohár pretekajúci priezračnou čistou tekutinou. Tou tekutinou sú hodnoty, ktoré si vo svojom živote prajeme mať. Vytekajú z pohára a rozlievajú sa po podlahe.

Uchopíme pohár a pijeme. Cítime, ako hodnoty postupne zaplavujú naše telo. Pijeme a pohár sa ako zázrakom neustále plní a preteká. Nikdy nebude prázdny. Je v ňom hojnosť vecí, po ktorých túžime, a táto hojnosť tu pre nás bude vždy. Keď sa dosýta napijeme, postavíme pohár späť na miesto s vedomím, že sa kedykoľvek môžeme vrátiť. Vyjdeme z jaskyne do žiarivého slnečného dňa a pomaly sa úplne prebudíme.

Toto je nesmierne účinný druh zobrazovania a vyvolávania predstáv, ak pracujeme so svojimi vlastným blokmi alebo pomáhame s odstránením psychických blokov koučovaného.

 

• 26. Problémy, problémy, problémy

 

Každý problém je výzvou. Je treba uveriť, že problémy poskytujú nové možnosti. Pomáhajú techniky ako pozitívne výroky alebo pozitívna predstava. Niekedy je treba nájsť zdroje problémov. Do akej miery tvorí problém koučovaný sám? Aký podiel na nich má prostredie? Vďaka kreativite je možné pristupovať k problémom z rôznych uhlov. Nakoniec vytvoríme s koučovaným krátkodobý plán vrátane vizualizácie a tvrdenia.

 

• 27. Životné vzory

 

Cenné je vyhľadávať externé príklady životných vzorov. Malo by ísť o niekoho, koho môže koučovaný pozorovať a analyzovať ich výkonnosť, aby si z toho mohol vziať ponaučenie. Dobré je, ak koučovaný sám niekoho takého pozná, niekoho, kto odvádza lepšie výkony než oni sami, niekoho, koho obdivuje. Potom už len nájdeme spôsob, ako budeme sledovať jeho výkonnosť, aby sme mohli koučovaného rozhýbať a nasmerovať. Užitočným zdrojom životných vzorov môžu byť knihy – autobiografie, biografie. Pomáhajú získať predstavu o výkonnosti druhých ľudí.

 

• 28. Zdieľať znalosti

 

Ak kouč pozná niečo čo môže koučovanému pomôcť pri jeho raste. Je dobré tieto vedomosti poskytnúť a snažiť sa pri tom zachovať model koučovania neporušený. Je treba sa zamyslieť ako tieto vedomosti a kedy predávame koučovanému. Nie je vhodné, aby to bolo na začiatku koučovacieho procesu, tu by mal byť počiatočný rast dosiahnutý vďaka tomu, čo už klient pozná. Je treba vziať v úvahu, ako tieto znalosti zdelíme. Do akej miery sa tieto naše znalosti dajú vyčítať z kníh? Ak existuje v danom odbore dobrá literatúra, najvhodnejším riešením je viesť koučovaného k štúdiu nami doporučených kníh. Alebo kurzy, semináre a iné formy vzdelávania, ktoré môžeme doporučiť.

 

• 29. Zastaviť sa a premýšľať

 

Môžeme si vytvoriť posudok na vlastnú osobu. Toto by sa malo týkať toho, čo robíme, ako to robíme a skúmať, či nás to stále uspokojuje tak, ako by sme si priali. Usadíme sa s blokom a perom, šálkou čaju alebo kávy a časom niekde kde budeme sami. Spíšeme zoznam všetkých príjemných aktivít, ktoré v súčasnej dobe robíme. Tento zoznam by sa nemal vzťahovať iba k práci ale zahŕňať celý život. Potom si zapíšeme všetky činnosti, ktoré vykonávame ako nepríjemnú povinnosť. Potom berieme výroky z prvého zoznamu a píšeme vysvetlenie prečo danú činnosť robíme a uvedieme toľko dôvodov, koľko môžeme. Pri druhom zozname tiež postupne prechádzame jednotlivé výroky a píšeme čo by sa stalo, kebyže danú aktivitu zrušíme. Uvedieme toľko dôsledkov, koľko môžeme.

Potom sa na všetky dôvody a dôsledky pozrieme a objektívne pripíšeme ku každému z nich písmeno – P – úplná pravda, L – lož alebo čiastočná pravda, ? – ak to nevieme ohodnotiť. Následne všetky L prehlásenia prepíšeme tak, aby boli objektívne pravdivé.

Tieto zoznamy nám predložia argumenty, vďaka ktorým premyslíme náš život a pomenujeme všetko čo by sme na ňom radi zmenili.

 

• 30. Minulosť je cudzia zem

Minulosť nezmeníme a budúcnosť sú iba plány. Uviaznutie v minulosti vytvára neschopnosť pohnúť sa dopredu. Z minulosti sa však môžeme poučiť. Vezmeme si s koučovaným list papiera a nakreslíme každý tri kruhy, ktoré symbolizujú minulosť, súčasnosť a budúcnosť. Kruhy môžu mať akúkoľvek veľkosť, tá predstavuje relatívny dôraz, ktorý kladiete na jednotlivé časové úseky. Môžu byť umiestnené kdekoľvek na liste papiera a ich pozícia určuje vzťah medzi jednotlivými obdobiami. Keď si kruhy nakreslí kouč, aj koučovaný, porovnáme si ich. Sú veľkosti, pozície alebo vzťah kruhov podobné? Čím sa líšia? Čo nám jednotlivé odlišnosti oznamujú o chápaní času? Neexistujú dobré ani zlé odpovede.

 

 

Zdroj: Paul Birch – Koučování

P. S. Koučovacie nástroje v praxi si môžete na sebe vyskúšaj aj v novom online koučingovom kurze Žiarovka mysle. Poďte do toho! 🙂

P. S2. Koučovacie tipy a triky na sebarozvoj nájdete aj v našej facebookovej skupine Kaviarňový klub. Pridajte sa, tešíme sa na nových členov! 🙂