Marcus Aurelius: Myšlienky k sebe

Marcus Aurelius alebo celým menom Marcus Aurelius Antonius pochádzal z Ríma. Bol filozof a tiež tzv. adoptívnym cisárom,

pretože

svoje nástupníctvo získal adopciou. Je pokladaný za jedného z najlepších cisárov. Zároveň je tiež autorom viacerých kníh, úvah a

meditácií.

Z jeho knihy Myšlienky k sebe vyberám pre Vás tie, ktoré ma oslovili najviac a verím, že aj pre Vás budú motiváciou a posilnením v každodennom živote.

„Podrob sa dobrovoľne sudičke a nechaj ju, nech spriada tvoju životnú niť z vecí, z ktorých sama chce.“

„Vytriezvej a spamätaj sa! A tak, ako si uvedomíš, preberajúc sa zo spánku, že ťa prenasledovali iba sny, tak aj v bdelom stave pokladaj životné ťažkosti iba za preludy.“

„S udalosťami, s ktorými ťa osud spojil, hľaď sa vyrovnať; a ľudí, s ktorými ťa osud zlúčil, miluj, ale opravdivo!“

„Ak odmietneš predstavu, že ťa to alebo ono trápi, sám sa ocitneš v dokonalom bezpečí.“

„Každému prináša osoh, čo sa mu prihodí z vôle vesmírneho poriadku, a je mu osožné práve vtedy, keď sa mu to prihodí.“

„Tak zármutok, ako aj hnev sú prejavmi slabocha, lebo aj ten, kto sa hnevá, aj ten, kto je zarmútený, vzdáva sa a ustupuje.“

„Všetko, čo si želáš postupne dosiahnuť, môžeš mať už teraz, ak si to nebudeš odopierať. To znamená, že celú minulosť pustíš z hlavy, budúcnosť zveríš prozreteľnosti a iba svoj prítomný život zasvätíš zbožnosti a spravodlivosti. Zbožnosti, aby si s láskou prijímal svoj údel, lebo príroda ho pridelila tebe a teba zase jemu; spravodlivosti, aby si slobodne a bez vykrúcania hovoril pravdu, konal podľa zákona a primerane hodnote vecí. A v tom si nedávaj brániť ani zlobou, ani mienkou, ani rečami iných, ani pocitmi svojej telesnej schránky, lebo to bude vecou tej trpiacej časti. Ak teda aspoň raz, keď už čoskoro odídeš zo života, budeš mať v úcte iba svoj rozum a to, čo je v tebe božské, všetko ostatné pustíš z mysle a nebudeš sa desiť toho, že sa tvoj život raz skončí, ale skôr toho, že si ešte nezačal žiť v zhode s prírodou, potom sa staneš človekom hodným vesmíru, ktorý ťa splodil, prestaneš byť cudzincom vo svojej vlasti, prestaneš sa čudovať bežným, každodenným veciam ako niečomu nečakanému a prestaneš lipnúť na tom a onom.“