Júlia Čížová – rozhovor s autorkou

Na mesiac apríl je tu pre vás rozhovor s autorkou knižky Štíhla a zdravá po 50-tke. Júlia Čížová prezradí niečo o sebe, dozviete sa ako prekonala svoj strach, dosiahla svoje ciele a čo treba urobiť pre to, aby sa úspech dostavil.

S pani Júliou som sa stretla na káve a zákusku v príjemnej bratislavskej kaviarni a položila som jej tieto otázky:

Čo pre vás znamená cítiť sa dobre?

Dobre sa cítiť je základ. Základ nielen pre to, aby som ja sama bola spokojná, ale aj pre to, aby som spokojnosť a radosť mohla rozdávať ľuďom okolo mňa, pretože to je najviac, čo môžeme v tomto svete dosiahnuť. Byť tu pre druhých, podieľať sa na ich dobrom pocite a odovzdať im to najlepšie z nás. A to môžeme, len keď my sami sa cítime dobre a sme naplnené. Predovšetkým my ženy, ktoré sme nositeľkami lásky, obetovania a darovania.

Preto som vždy robila všetko pre to, aby som sa dobre cítila ja sama a aj ľudia okolo mňa. Čím dlhšie som na tomto svete, tým viac sa mi to darí. Všetky tie klišé, ktoré hovoria, že v živote sú najdôležitejšie maličkosti, ktoré si za peniaze nekúpime, sa zakladajú na pravde. Keď si ich zoberieme k srdcu, nájdeme pokoj.

Kedy sa najčastejšie takto cítite?

Najčastejšie sa cítim dobre a šťastná ráno, keď sa prebudím a teším sa do nového dňa, plná očakávania, čo mi prinesie. Milujem aj rannú jazdu autom ponad Dunaj, či inšpiratívny rozhovor s niekým na rovnakej vlnovej dĺžke. A zbožňujem aj dobré zdravé raňajky.

Čo naopak robíte vtedy, keď sa zrovna dobre necítite, ako sa s touto situáciou vyrovnávate?

Snažím sa urobiť si poriadok a určiť priority – či už ide o prácu, nedorozumenia vo vzťahoch, alebo iné problémy. Vtedy idem zavčasu a hladná spať a viem, že ráno mi bude lepšie. Z vlastnej skúsenosti viem, ako strava významne vplýva na našu psychiku, preto v takých situáciách dávam telu aj mysli možnosť zregenerovať sa.

Ako prekonávate lenivosť?

Zaujímavá otázka. Keď o nej premýšľam, napadá mi veľa doplňujúcich otázok, ktoré môžu pomôcť každej z nás: Čo nazvať lenivosťou? Keď nerobím veci, ktoré by som mala robiť a nechce sa mi? Prečo sa mi nechcú robiť a kto určil, že by som ich mala robiť?

Myslím si, že nie som lenivá, skôr som pracovitá a činorodá. Samozrejme niekedy si radšej prečítam dobrú knihu a umývanie riadu nechám na neskôr, ale je to lenivosť? Skôr ide o odkladanie vecí na neskôr, dnes moderné postponovanie. Potom sa skôr treba zamyslieť, prečo sa hneď nepustím do vecí, ktoré som si sama naplánovala. Je to strach, že zlyhám a stratím cenu vo svojich očiach? Alebo som si nastavila ciele, ktoré ma v skutočnosti nezaujímajú? Alebo sa bojím, že neprekročím latku, ktorá je príliš vysoko?

Keď sa človek zahĺbi do seba, nájde mnohé odpovede, ktoré mu pomôžu prekonať (nielen) lenivosť. Tak to robievam aj ja.

Veľa čitateliek sa necháva ochromiť strachom, čo by ste im odporúčali na jeho prekonanie?

Zavrieť oči a vykročiť vpred! 😊 Ak to neurobíme, neustále sa budem zaoberať hľadaním najlepšej cesty. Bude nám to brať energiu a nakoniec nás to bude stáť viac námahy ako jednoduché vykročenie.

Ja sa snažím sústrediť vždy len na nasledujúci krok. Napríklad, keď mám ísť prednášať a som z toho vystresovaná, sústredím sa len na to, že mám ísť do predsiene a obuť sa… keď som hotová, prenesiem sústredenie na nastúpenie do auta… atď. Nemyslím na konečný výsledok, ale na každý jednotlivý nasledujúci krok. Zrazu sa ocitnem až na konci a zistím, že to ani nebolo také strašné.

Máte nejaký vzor, niekoho, kto vás v živote najviac ovplyvnil?

Nepamätám si, že by niekto kedysi bol pre mňa natoľko inšpiratívny, aby mi bol vzorom. Teraz však mám vzor a sú to moje deti, ktoré sa snažím napodobniť, byť cieľavedomá, pracovitá a organizovaná, ako sú oni. Akosi sa to otočilo, najprv som viedla ja ich, teraz vedú oni mňa.

Splnili sa vám všetky sny? Čo bolo potrebné spraviť pre ich naplnenie? Ktoré vaše sny zostávajú nesplnené?

Vždy som snívala o tom, že zo svojich detí vychovám skvelé bytosti. Tento sen sa mi naplnil. Môj sen bolo postaviť si dom, či skôr útočište, kde budem môcť spokojne žiť. Aj to sa podarilo.

Za každým mojím snom a jeho naplnením bolo veľké množstvo práce a sústredenej energie na jednotlivé kroky.Teraz je mojím snom písať knihy, ktoré si ľudia s radosťou prečítajú, zabavia sa pri nich a naučia sa niečo nové. Chcem prostredníctvom kníh a môjho blogu priniesť ľuďom radosť.

Ženám radíte, ako byť štíhla, máte rada jedlo? Ktoré je vaše najobľúbenejšie? Kde a s kým si ho najradšej vychutnáte?

Jedlo zbožňujem, práve preto musím neustále dávať pozor, aby som sa držala takpovediac na uzde. Aby som si dopriala všetko, čo mám rada a pri čom si užívam, ale aby mi to neuškodilo.

Neviem, ktoré jedlo by som považovala za najobľúbenejšie, ale rozhodne milujem kačku, morčacie krídla, lososa a krémovú pórkovú polievku. Vlastne najradšej mám z každého rožku😊

Ešte lepšie viem, čo nemám rada, a to sú cestoviny. No, ak je to nevyhnutné, vychutnám si aj tie. Jediné jedlo, ktoré naozaj nemôžem jesť už od detstva je ryžová kaša.

Čo by ste poradili svojmu o 20 rokov mladšiemu ja?

Veľmi zaujímavá otázka. Kedysi som sa nachádzala na životnom rázcestí. Končila mi totiž materská a ja som po piatich rokoch potrebovala nastúpiť do práce. Nastala veľká dilema – túžila som písať knihy, ale rovnako ma nesmierne bavila aj práca, a samozrejme bolo treba živiť rodinu, pretože len s manželovým platom by to bolo ťažké. Keďže písanie kníh bolo neisté, zvolila som vtedy prácu.

Riadila som sa heslom, že všetko, čo robíš, rob najlepšie ako vieš. Nesnaž sa veci oklamať, skratky nie sú dobrou alternatívou a vždy nás dobehnú. Ničoho sa neboj, skôr či neskôr aj tak prídeš na cestu, po ktorej si chcel ísť. Pretože, ak niečo vnútorne naozaj chceš, podvedome (aj keď možno pomaličky) budú tvoje kroky k tomu smerovať. Netreba sa ponáhľať, všetko vždy príde v pravý čas. Keď sme na to pripravení.

Čo by ste poradili ženám ako hlavný trik, aby sa cítili dobre a boli so sebou spokojné?

Tento môj postoj možno bude niekomu znieť lacno, ale mne funguje, tak prečo nie? Po prvé, vždy sa vedome nastavujem na dobrý pocit. Ak ma niečo či niekto trápi, skúsim sa vžiť do jeho kože a zrazu sa na veci začnem pozerať inak. Stalo sa mi napríklad v práci, že som mala zo dve či tri naozaj zlé skúsenosti s kolegami. Kým som bola mladšia, riešila som to tak, že som danú osobu ignorovala. Čiastočne to fungovalo, ale bola to hlúpa reakcia rovnako nezrelej osoby. Pretože ignorovanie nič nerieši. V človeku zostáva napätie.

Po čase pri inej nepríjemnej skúsenosti s kolegyňou som už reagovala zrelšie. Najprv som sa vžila do jej situácie, pochopila jej myslenie, a potom išla za ňou a v pokoji som sa s ňou porozprávala.

Viete čo je koučing? Využili ste ho niekedy? Máte svojho kouča? 🙂

Áno, mám literárnu koučku, ktorá mi pomáha s tvorbou mojich kníh a dáva mi pohľad zvonka na moje dielo. Je to veľmi užitočné, podnetné a pomáha mi to.

Nesmiem však zabudnúť na svoje deti. Tie tiež považujem za svojich koučov. Nakopli ma, aby som nabrala odvahu a venovala sa prioritne tomu, o čom som už dávno snívala. Povzbudzujú ma a radia mi. Bez ich koučingu by moja kniha Štíhla a zdravá po 50-ke neuzrela svetlo sveta.

Prišiel teda čas, že všetko, čo som kvôli deťom odkladala a energiu, ktorú som do nich vkladala, mi plným priehrštím vracajú. Cítim sa šťastná a naplnená. Prešla som dlhú cestu, stála ma veľa snaženia, námahy a úsilia, aby som sa dostala tam, kde som dnes.

Priala by som každej ľudskej bytosti, aby našla svoju cestu.

Júlia Čížová

http://www.juliacizova.sk

 

P.S. Dajte článku like a zdieľajte ho na Facebooku, aby o ňom vedelo viac ľudí 🙂
P.S2. Ak by ste potrebovali pomoc s tým čo vlastne chcete a s uvedomením si toho čo máte, koučing je skvelý nástroj. Ozvite sa mi a ja vám rada pomôžem.

Chcete dostávať novinky z tejto stránky? Kliknite sem a prihláste sa na odber noviniek 🙂